Kožná bunka hviezdicovitého tvaru zodpovedná za obranyschopnosť organizmu, je obsiahnutá v epidermis. Má schopnosť migrovať, môže zalarmovať ostatné imunitné bunky, pokiaľ dôjde k vpádu cudzích molekúl alebo teliesok do organizmu. Je to akási "hliadka" imunitného systému. Langerhansove bunky sú schopné fagocytovať - čiže pohltiť a zničiť - cudzie častice ako napríklad vírusy. Môžu tiež stimulovať produkciu niektorých lymfocytov. Avšak opakovaná a silná expozícia UV žiareniu môže viesť ku zníženiu ich imunitnej funkcie pokožky.
Langerhansova bunka
V centre epidermis
Najvrchnejšia vrstva pokožky, ktorá pokrýva dermis. Epidermis má zvyčajne rovnakú hrúbku ako list papiera, ale môže byť aj hrubšia. Jej vlnitý vzhľad je zapríčinený striedaním epidermálnych líšt a dermálnych papilár. Je zložená zo 4 na seba umiestnených bunkových vrstiev: bazálnej vrstvy, Malpighiho vrstvy, granulárnej vrstvy a stratum corneum pokrytej hydrolipidickým filmom. Epidermis je z 90 % tvorená bunkami keratinocytmi, ale obsahuje tiež bunky spôsobujúce prirodzené zafarbenie pokožky melanocyty a Langerhansove bunky. Epidermis chýbajú krvné cievy, bunky epidermis sú vyživované difúzne z dermis.
Index pleti
M
nájdených výsledkov
