Ako chrániť pleť pred jej poškodením vplyvom UV žiarenia v zime a prečo je denný krém s SPF 50 kľúčový po celý rok
Vedeli ste, že slnko môže poškodiť vašu pleť aj v zime? Je to tak – UV žiarenie pôsobí počas celého roka, a to nielen na priamom slnku, ale aj pod mrakmi či vo vnútri. Je preto dôležité pleť chrániť komplexne a nepretržite, 24 hodín denne, 365 dní v roku. Pravidelné používanie kvalitného krému na tvár s dostatočným SPF faktorom je základom prevencie starnutia pleti a ochrany zdravia pokožky.
Ako v zime lúče UV žiarenia ovplyvňujú pleť?
Ľudia sa často mylne domnievajú, že slnko nemôže pleť počas zimy nijak poškodiť. Pravdou je, že škodlivé UV žiarenie je prítomné počas celého roka – líši sa iba jeho množstvo a intenzita. Chladnejšie počasie a kratšie dni neznamenajú, že je naša pokožka v bezpečí.
UV žiarenie môžeme rozdeliť do troch kategórií: UVA, UVB a UVC žiarenie, pričom lúče UVC žiarenia sú pohltené atmosférou, ešte kým dopadnú na zem.[1] UVB žiarenie – teda to, ktoré je zodpovedné za vaše opálenie (alebo spálenie) – dosiahne svoj vrchol v lete a UVA žiarenie sa v rovnakej miere objavuje počas celého roka, či už ste v januári v New Yorku alebo v júli napríklad v Nairobi. Lúče UVA žiarenia sú tiež dlhšie než lúče UVB žiarenia, čo znamená, že môžu preniknúť hlbšie do epidermis. A práve to z nich robí hlavnú príčinu fotostarnutia, ako sú vrásky, pigmentové škvrny či strata elasticity pleti. Dlhodobá expozícia UVA žiareniu prispieva aj k riziku vzniku rakoviny kože.[2]
Štúdie preukázali, že UVA žiarenie preniká cez mraky a hmlu, rovnako ako cez sklo a ďalšie povrchy odrážajúce svetlo. Príkladom môžu byť okná či verejná doprava.[3] V skratke je teda možné povedať, že tam, kde sa vyskytuje denné svetlo, je vždy aj UVA žiarenie. Aj keď v zime svieti slnko o niečo menej než počas leta, je stále dôležité pleť chrániť. UV žiarenie sa taktiež odráža od snehu, ľadu a vodných plôch, čím sa jeho intenzita vo vysokohorskom prostredí alebo pri vodných športoch môže znásobiť.
Kľúčová ochrana pleti pred zimným slnkom: Prečo je denný krém s SPF 50 nevyhnutný
Bývanie v meste si často vyberá svoju daň. Pleť je ohrozená fotoznečistením aj oxidačným stresom vplyvom smogu a ďalších environmentálnych agresorov. V zime môžu navyše sneh, vietor a chladné teploty viesť k tomu, že pleť bude suchšia a citlivejšia než v lete. Tieto faktory narúšajú kožnú bariéru a oslabujú jej prirodzenú obranyschopnosť.
Pre správnu ochranu pleti v zime je úplne zásadná dôkladná pleťová starostlivosť. Vieme, ako najlepšie pleť vyčistiť a odstrániť z nej nadmerné znečistenie. Pre dôkladné odlíčenie voľte prípravky na báze krému či vody. Následne siahnite po výživnom a hydratačnom kréme. Je však absolútne kľúčové, aby bol tento denný krém s SPF faktorom.
Hoci článok spomína SPF 25, pre maximálnu ochranu a v súlade s najnovšími odporúčaniami dermatológov, by ste mali zvážiť denný krém s SPF 50. Vysoký faktor krému na tvár SPF 50 poskytuje širokospektrálnu ochranu nielen proti UVB, ale predovšetkým proti UVA žiareniu, ktoré je prítomné nepretržite a preniká hlboko do pokožky. Je to investícia do zdravia a mladistvého vzhľadu vašej pleti. Kvalitný denný krém s SPF 50 je tak najlepšou prevenciou pred predčasným starnutím a poškodením kožných buniek.
Preto, či už sa chystáte na lyžovačku, alebo len na prechádzku do mesta, nezabudnite na svoj denný krém s SPF. Je to najjednoduchší a najefektívnejší spôsob, ako si udržať zdravú a krásnu pleť po celý rok, bez ohľadu na počasie.
Pokiaľ tento rok mierite na zimnú dovolenku, nezabudnite, že lúče UV žiarenia sa môžu odrážať od lesklých povrchov, napríklad od snehu alebo vody. Vysokohorské prostredie a sneh zvyšujú intenzitu UV žiarenia, a preto je tu krém na tvár SPF 50 priam nevyhnutnosťou pre celú rodinu. Nezabudnite si preto pribaliť širokospektrálnu fotoprotekciu s vysokým SPF bez ohľadu na to, aké počasie očakávate. Myslite na to, že ochrana pleti pred slnkom nie je len sezónna záležitosť, ale celoročný rituál.
[1] D’Orazio, J. et al, ‘UV Radiation and the skin’ in International Journal of Molecular Science 14.6 (2013) pp. 12222–12248 [Accessible at: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3709783/]
[2] Agence française de Sécurité sanitaire environnementale (AFSSE). ‘Ultraviolets: état de connaissances sur l'exposition et les risques sanitaires’ (2005) pp. 41
[3] Robert Kandel, directeur de recherche honoraire du CNRS, Laboratoire de météorologie dynamique (LMD/IPSL), Palaiseau.
Redakcia